Pavlínka - Môj denník

V snahe poslúchnuť maminkine a ockove rady, pijem toľko čaju, koľko sa mi len dá. Potom je však jasné, že každú chvíľu musím navštevovať WC a môj toaletný papier sa míňa závratnou rýchlosťou. Tak to bolo aj dnes. Po hodine telesnej výchovy som sa ledva stihla prezliecť a už som musela utekať. Naše školské záchody sú veľmi pekné, nové, len sa v nich nesmieme zamykať. Takže chodíme vždy po dve, aby sme sa navzájom postrážili.

Dnes boli so mnou až tri baby. Saša sa pre istotu oprela o dvere, aby ku mne nikto nevošiel. To som ešte netušila, že nielenže ku mne nikto nevojde, ale ani ja sa nedostanem von. A potom to prišlo. Skúsila som kľučku, ale dvere sa ani nepohli, mykala som z celej sily, ale márne. Poviem vám, v tej chvíli ma pochytila poriadna panika. Najprv som začala straaašne kričať. No a keď zazvonilo na hodinu, môj krik vyústil do hysterického revu , ktorý našťastie začula aj pani učiteľka z 2. A. Ani tej však nešli dvere otvoriť. Pochopila som, že krik ani rev nepomôžu. Začala som sa preto modliť tak vrúcne ako nikdy predtým. No a potom prišiel môj hrdina - osloboditeľ. Pán školník. Aby ma vyslobodil zo záchodového väzenia, musel rozobrať celú kľučku aj so zámkou. V tej chvíli som ho mala najradšej na svete.

Na hodinu som, samozrejme, prišla neskoro. Úplne roztrasená a s poriadne opuchnutými očami. Našťastie, našej pani učiteľke tiež chvíľu trvalo, kým sa po telesnej výchove  opäť zmenila na dámu, takže aj ona trochu meškala. Môj záchodový horor teda nakoniec skončil šťastne, ale na tento školský zážitok asi tak ľahko nezabudnem.